logo

Počítačové vírusy

 

Ochrana proti spamu je komplikovaná. Problém je v tom, že neexistuje ostrá hranica medzi spamom a užitočnými emailami a neexistujú príznaky, ktoré by jednoznačne indikovali, že ide o spam. Následkom toho nie je možné vytvoriť prostriedok, ktorý by na sto percent likvidoval spam a na sto percent prepúšťal ostatné emaily. Existujú však celkom jednoduché opatrenia, ktoré umožnia minimalizovať množstvo spamov v emailovej schránke.

Čierna listina emailových adries - Email, prichádzajúci z adresy, ktorá je na čiernej listine antispamový program neprepustí. Avšak tvorcovia spamov o možnosti vytvoriť čiernu listinu vedia a tak jednoducho menia adresy, z ktorých svoje spam odosielajú.

Biela listina emailových adries - Do bielej listiny sa zapisujú overené adresy. Emaily, prichádzajúce z adries z bielej listiny antispamový program prepustí, aj keby obsahovali „podozrivé“ slová. Jedinou nevýhodou tohto postupu je, že človek je nútený stále dopĺňať bielu listinu o nové adresy.

Zoznamy spamov - Spam je celosvetovým problémom, a preto je samozrejmé, že sa na internete dajú nájsť zoznamy adries, z ktorých sú posielané spamy. Potom je jednoduché porovnať adresu odosielateľa správy, ktorú práve posudzujeme s verejným zoznamom spamov a ak adresa patrí do tohto zoznamu, je prakticky isté, že ide o spam. Ako u všetkých zoznamov i tu však je problém s jeho aktualizáciou – na zozname sú predovšetkým staršie adresy, ale chýbajú tam tie najnovšie.

Pokročilé antispamové programy - Primitívne antispamové programy hľadali v správe určitý reťazec znakov a keď ho našli, email prehlásili za spam. Filozofia týchto programov bola založená na predpoklade, že tvorcovia spamov používajú niektoré frázy a slovné spojenia podľa ktorých sa dá usúdiť, že ide o spam. Ak sa však nadiktujú antispamovému programu určité podozrivé slová zadrží všetky emaily, v ktorých sa tieto slová objavia.

            Sofistikovanejšie antispamové programy využívajú pri rozhodovaní štatistické vyhodnocovanie. Zjednodušene povedané, vyhodnocujú výskyt „podozrivých“ slov v správe, napríklad nasledujúcim spôsobom:

  • ak sú v predmete správy použité všetky veľké písmená pridaj 20 bodov,
  • ak sa v správe vyskytuje skratka Dr. pridaj zakaždým 10 bodov,
  • za každý vulgarizmus pridaj 40 bodov,
  • ak správa obsahuje obrázok pridaj 30 bodov,

            Rozhodovacie kritérium je potom už jednoduché: ak je súčet bodov väčší ako napr. 150, správa je klasifikovaná ako spam. Účinnosť tohto postupu je prekvapujúco dobrá a dokáže zachytiť väčšinu spamov bez toho, aby blokoval užitočné správy.

            Spam síce vymýšľa človek, ale realizujú ho stroje. Teoreticky najúčinnejší spôsob ochrany voči spamu by bol taký, pri ktorom by sa po obdržaní správy žiadalo od odosielateľa vykonávanie určitej „inteligentnej“ činnosti, ako napr. poslať správu ešte raz a do predmetu napísať šifru A42. Ak nešlo o spam, partner na druhej strane takúto správu (ak je preňho dôležitá) pošle. Ak išlo o spam, počítač na druhej strane si nebude vedieť s požiadavkou poradiť. Samozrejme, keby sa tento postup začal uplatňovať masovo, jeho účinnosť by rapídne klesla, lebo ľudia by neboli ochotní robiť dvakrát to isté. Preto hovoríme o teoretickej možnosti, ktorú si v praxi môžu dovoliť len niektorí ľudia.

virus